Hudobná teória, 4. časť – rytmus, takty a rytmické obmeny

Hudobná teória, 4. časť – rytmus, takty a rytmické obmeny

Po dlhšej odmlke sa dnes budeme venovať taktom. Ukážame si, ako držať rytmus na gitare a ako robiť rytmické obmeny. Na začiatok vás troška postraším miernými definiciami.

Takt: Tak udáva striedanie prízvučnej a neprízvučnej doby. Prízvučná je väčšinou prvá a tretia doba. Druhá a štvrtá sú neprízvučné. Nasleduje teda striedanie prízvučných a neprízvučných slabík (niečo ako je v slovenčine rytmické pravidle, kedy sa striedajú dlhé a krátke slabiky- na východe Slovenska sa toto pravidlo značne nedodržiava :) ).

Značenie taktu: Takt sa značí dvoma číslami hneď za husľovým kľúčom a predznamenaním a značia ho dva čísla. Horné číslo ukazuje, koľko dôb je v takte a dolné číslo na akú notu budeme hrať na jednu dobu. Vysvetlím na príklade. Máme najčastejšie používaný takt 4/4. Horná 4 teda znamená, že v takte sú 4 doby a spodná 4 značí, že na jednu dobu budeme počítať jednu štvrťovú notu. Existujú ale aj rôzne takty typu 8/16 to znamená, že takt má 8 dôb a na jednu dobu budeme počítať šestnástinovú notu. My ako gitaristi, sa najčastejšie budeme stretávať s taktom 4/4, brutální metalisti s taktom 2/4. V country sa občas vyskytne aj tak 3/4, ale aj tak je tento takt v gitarovom svete rarita!

Ostatné takty: Tu patrí napríklad takt C, resp. preškrtnuté C. Takt C je vpodstate to isté, čo 4/4 takt. Takt preškrtnuté C (ktorý má aj svoje špeciálne meno, ktoré mi bohužial práve vypadlo a nechce sa mi míňať energiu na to, aby som to zistil :) ) značí 4/2 takt. Štyri doby a jedna doba je polová nota.

Neúplný takt: Je taká špeciálna vec, kedy na začiatku skladby nemáme celý takt, ale iba jeho časť (poslednú dobu, resp. tri doby). Typickým príkladom je skladba Frenky doparoma od Horkýžakov, kde na začiatku každého riffu je neúplný takt, ale význačne ho budete počuť na začiatku skladby, kedy hraje len Saboterova gitara. Tento neúplný takt by sa mal dokončiť v poslednom takte danej skladby, teda ak má prvý takt iba posledné 2 doby, potom posledný takt by mal mať iba prvé 2 doby (zo 4 dôb). Posúďte ale sami, ako sa končia pesničky na koncertoch (áno, šialenstvom bubeníka a virtuozitou sólových gitaristov) a preto je takmer nemožné v gitarovom priemysle tento takt dodržiavať, hoci by sa to malo!

Rytmus nôt: Práve som zistil, že som vám ešte neopísal rytmickosť nôt a preto tak urobím tu

Takže doby počítame podľa taktu. Hodnotu noty, ani nie tak jej trvanie, ale skôr POMER trvaní jednotlivých nôt medzi sebou, určuje rytmus noty. Rozpíšem celý rebríček:

Celá nota: 4 doby
Polová nota: 2 doby
Štvrťová nota: 1 doba
Osminová nota: Pol doby
šesnástinová nota: Štvrť doby

A tak ďalej a tak ďalej. POZOR, tieto doby sú určené pre 4/4 takt!

Spájanie nôt a rytmické obmeny

Zahrať dve za sebou idúce noty môžeme hocijako. Často používame tzv. legáto. Legáto je spôsob hry, kedy medzi notami nerobíme žiadnú medzeru. Po doznení prvej noty nasleduje hneď druhá. Na gitare to až taký problém nie je, na klavíri je to síce horšie, ale tiež to nie je bohvieaký problém. Ďalej je tu vec ako ligatúra , ktorá predlžuje notu, väčšinou cez takt. Ak máme povedzme v jednom takte polovú notu a v druhom takte tiež polovú notu a chceme ich spojiť, aby zneli ako jedna celá nota, vtedy na ich spojenie použijeme ligatúru.

A teraz k rytmikcým obmenám. Tieto obmeny (alebo aj ozdoby) vznikali už v starom baroku, ktoré je nimi význačné. Ujo Bach, ujo Vivaldi a ujo Handell boli ich priekopníkmi. Ak sa chce kochať v kráse trilkov a iných ozdôb, odporúčam vám nájsť si na youtube skladby ako Toccata a fuga in d minor (od Bacha, každý pozná), Praeludium et Fugue in c minor (tiež od Bacha, veľmi kvalitná skladba, hlavne tá fúga, asi najkrajšia aká existuje) od Handla čo chcete a od Vivaldiho 4 ročné obdobia, najmä ZIMA ma oslovila. No a teraz späť k veci.

Trilok: Je špeciálna ozdoba, ktorá je značená takou hrboľatou čiarou a nápisom TR. Zahrajeme ju tak, že striedame hlavný tón s jeho veľkou sekundou (ak nie je určené ináč).

Nátril: Obdoba trilku, ibaže striedame tón s jeho nižšieznejúcim susediacím tónom

Obal: Tu vystriedame raz hornú sekundu a nižší najbližšie znejúci tón. Hlavný tón teda ako by sme obalili do dvoch jeho okolostojacích celých tónoch.

Glissando: Glisando značí ťahanie tónu a teda pre klaviristov nepredstaviteľný problém. Nemôže si len tak klzať po klavesách a aj keď hej, tak to nie je ono. Gitaristi si môžu dopomôcť bendovaním. Speváci majú túto ozdobu najjednoduchšiu (však si to skúste, ak neveríte)

Staccato: Hrajeme tak, že krátko rozozvučíme to, čo máme, ale zbytok pauzy dodržujeme tak, ako je určené hodnotou noty.

Synkopa: Je prenášanie prízvuku na neprízvučnú slabiku. Povedzme že nie prvá bude prízvučná. Typickým príkladom je Tears in Heaven in pána Claptona. Ale v nahravke na youtube to až tak nepočuť.

Tempo hry

Tempo hry je udávané navrchu každej skladby. Údava sa v tzv. BPS, alebo beats per seconds (čiže údery za minútu). Na počítanie úderov nám slúži metronóm. To je mechanická, alebo elektrická vecička, ktorá nám presne odklepkáva rytmus. Ja som stará škola, na ZUŠ som ešte zažil mechanický metronom a je to úplne iný zážitok ako z tých dnešných elektrických metronomov :) Ak nastavíme metronom na 60 BPS a hrajeme v 4/4 takte, vtedy každá štvrťová nota trvá presne jednu sekundu. Ale pozor, metronóm používame výlučne len na cvičenie. Božechráň, že by niekoho napadlo sa dovaliť s metronómom na koncert, alebo na nahrávanie (na nahrávanie by sa ešte dalo).

Tak a to je na dnes asi všetko, čo som vám chcel povedať. Nabudúce sa pozriem na základnú techniku hry na gitare.


Hudobná teória, 3. časť – kľúče, predznamenania, enharmonické zámeny a stupnice

Hudobná teória, 3. časť – kľúče, predznamenania, enharmonické zámeny a stupnice

Po predošlých dvoch častiach si už vieme utvoriť akordy, poznáme intervaly a vieme zahrať stupnicu. Dnes si niečo povieme o kľúčoch, ktoré sa používajú v notovom zápise, takisto o predznamenaniach, z ktorých každý pozná minimálne # (F#, G#) a následne aj o enharmonickej zámene tónu. Predpokladám, že tento článok bude kratší a pre gitaristov ani nebude veľmi relevantný, ale možno niekedy si z toho niekto niečo zoberie :)

Kľúče
Kľúč je taká vec, ktorá sa nachádza na začiatku notovej osnovy. Väčšina ľudí pozná len husľový kľúč a myslia si, že zédli cély svet. Ale opak je pravdou. Pre gitaristov je síce najbežnejší husľový kľúč, no pre klaviristov aj basový. Okrem toho poznáme ešte kľúče Violove, violončelové, ale tie sa používali ešte niekedy dávno (v baroku a tak) a dnes sa už takmer nepoužívajú. Načo je dobrý taký kľúč? V prvom rade určuje polohu tónu c1. V husľovom kľúči je tento tón zakreslený na prvej pomocnej linajke pod osnovou, v basovom kľúči na prvej pomocnej linajke nad osnovou. V basovom kľúči teda môžeme zapísať hlboké tóny bez toho, aby sme museli používať kopu pomocných linajok. V husľovom zase môžeme zapísať vysoké tóny. To je vpodstate celá teória kľúčov

Predznamenania
Určite každý pozná z predznamenaní minimálne križik #. Okrem toho poznáme ešte béčko ( http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/f/f3/B-flat_Major_key_signature.png/90px-B-flat_Major_key_signature.png ) a odrážku ( http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/5/5d/Posuvky.JPG z ľava doprava: dvojitý krížik, krížik, béčko, dvojité béčko, odrážka)
Všetky tieto posuvky nám z tónu robia inší tón, menia o poltón. Krížik o poltón zvyšuje a názvo tvoríme tak, že k názvu tónu pridáme koncovku -is teda
C- Cis
D- Dis
E- Eis
F- Fis
G- Gis
A- Ais
H- His
Ak máme dvojitý krížik, pridávame dvakrát is a teda -isis
C- Cisis
D- Disis
E- Eisis
F- Fisis
G- Gisis
A- Aisis
H- Hisis

Ak použijeme béčko, tón naopak znižujeme o poltón. Takýto tón dostáva príponu -es
C- Ces
D- Des
E- Es
F- Fes
G- Ges
A- As
H- Hes (ale častejšie používa triviálny názov Bé)
Ak dvojité bé, vtedy použijeme -eses
C- ceses
D- Deses atď…

Odrážka: Ruší krížik, alebo béčko. Tieto predznamenania totiž platia pre celý hraný takt, ak sú napísané pred notou. Ak sú napísané tesne za husľovým kľúčom, vtedy platia pre celú skladbu. Ak niekde nechceme tento tón, napríklad kvôli prechodu do inej tóniny, vtedy použijeme odražku.

Enharmonické zámeny tónov
Ako ste si už určite všimli, medzi niektorými tónmi je rozdiel iba poltón, medzi inými celý tón. Keď tóny teda zvyšujeme o poltón, resp. znižujeme o poltón, hrajeme už vlastne iný základný tón. A nastáva enharmonická zámena tónu (teda zamieňame názov tónu, ale nie jeho znenie, nie jeho výšku a frekvenciu). Uvediem príklad, na základe ktorého by to mohol každý pochopiť.
tón C##, čiže Cisis je o dva poltóny zvýšený tón C a teda je to už tón D. Teda C## a D je enhramonická zámena. Môžeme si takto zamieňať hocijaký tón za hocijaký
gis- as
fisis- g
eisis- fis
as- gis
eses- d
a podobne.

Vyvodzovanie stupníc
Keď chceme vedieť zaimprovizovať v hocijakej skladbe, potrebujeme vedieť, aké tóny obsahuje daná stupnica, v ktorej je skladba písaná.
V prvom rade zistíme, či je stupnica mólova, alebo durova. To väčšinou podľa ucha, alebo skúmame poltónové vzdialenosti. Pozor, stupnica môže byť ešte aj iná, vtedy imrpovizujeme tak, aby sme využívali tie tóny, v ktoré sú v stupnici použité (napr. v lydickej, frigickej stupnici a pod.)
Základom určenia stupnice je jej predznamenanie. Na základe počtu krížikov/ béčiek v stupnici môžeme ľahko určiť stupnicu. Zo začiatku vám to bude liezť na nervy, ale časom budete stupnice sýpať z rukáva ako ja. Keď sme na ZUŠ začínali brať stupnice, bola to jedna z veci, čo som najviac nenávidel. No po niekoľkých ročníkov som ich sýpal z rukáva jak ďabol. A garantujem vám, že je to veľmi dobrá vec. Nevyužijete to len pri gitare. Pokiaľ poznáte harmoniu stupnice, ste schopný zahrať na hocičom inom strunovom presne tak, ako na gitare. Na ukulele, madoline, balalajke, husliach, violončele, kontrabase a neviem čom všetkom ešte.

Stupnice delíme v základe na durové a molové. Potom ich delíme na tie, čo majú v predznamenaní krížik a čo majú béčko. Takže vám to tu teraz rozdelím

Durové s krížikom: G, D, A, E, H, F#, C#
Durové s béčkom: F, B(Hes), Es, As, Des, Ges, Ces

Mólove s krížikom : e, h, f#, c#, g#, d#, a#
Mólove s béčkom: d, g, c, f, b(hes), es, as

Veľmi dôležité je vedieť ako za sebou idú krížiky a béčka:
FIS, CIS, GIS, DIS, AIS, EIS, HIS
BE, ES, AS, DES, GES, CES, FES

Ako vyvodzujeme stupnice ? Je vám ťažko sa naučiť, ktorá stupnica kde patrí a koľko má predznamenaní? Existuje na to finta, tzv. kvintový kruh. To je vpodstate kruh, v ktorom vyvodzujeme durove aj molove stupnice s križikom. Základnou bezposuvkovou stupnicou je u durových C dur, u molových a mol. Zoberieme si teda C dur a počítame kvintu, čiže 5 tónov. C-D-E-F-G. Dostali sme tón G, nasledujúca stupnica s jedným krížikom teda bude Gdur. Teraz ideme ďalej. Zoberieme si stupnicu G dur a počítame kvintu. G, A, H, C, D. Ďalšia stupnica, s dvoma križikmi (fis a cis) bude Ddur. A zase kvinta od D dur je A a teda stupnica Adur (fis, cis, gis). To isté platí aj pre molove stupnice. a mol, v ňom kvinta je tón e a teda sme dostali e mol s jedným krížikom. V emole je kvinta zase tón H a preto dostávame hmol. A tak ďalej a tak ďalej…

Stupnice s béčkom vyvodzujeme v tzv. kvartovom kruhu. Teda ten istý princíp, len používame kvartu namiesto kvinty. C dur- kvarta je tón F, dostávame Fdur s jedným bečkom. V Fdure je kvarta B, dostávame Bdur s dvoma bečkami. Obdobne pre molove stupnice.

Takto sa teda môžete naučiť všetky stupnice na základe kvintového a kvartového kruhu. Pozor, stupníc je vždy 8 (vrátane Cduru a amolu). Ak by sme pokračovali na kvintovom alebo kvartovom kruhu ďalej, že by nám vyšiel povedzme Gis dur, tak ten gis dur by už musel mať niekde dvojité béčko a vlastne by sme dospeli k enharmonickej zámene stupnice. Ten Gis dur by v podstate teda bol As dur.

Na záver ešte jedna vecička, ktorú už možno všetci vedia: Durové stupnice píšeme vždy s veľkým písmenom (Fdur, Bdur, Cis dur, H dur a pod.) a mólové vždy s malým písmenom (a mol, d mol, cis mol a pod.)

Nabudúce sa už začneme venovať hraniu tónov na gitare na základe ladenia strún.


Hudobná teória, 2. časť – Intervaly a tvorba akordov

Hudobná teória, 2. časť – Intervaly a tvorba akordov

V dnešnej časti serialu sa budeme venovať intervalom a tvorbe akordov

Intervaly

Intervaly sú vzdialenosti dvoch tónov. Poznáme 8 základných intervalov a to:
Prima, Sekunda, Tercia, Kvarta, Kvinta, Sexta, Septima a Oktava

V zásade ich delíme na čisté a veľké. Čisté sú tie, ktoré nemajú v názve písmena S, C (čiže prima, kvarta, kvinta, a oktava). Ostatné sú veľké. Samozrejme, že toto delenie má iný pôvod, než v názvoch (pôvod je v harmónii, ale nateraz by bolo vysvetlenie príliš zložité). Podľa poradia prima- oktava tieto intervaly stúpajú. Prima je teda ten istý tón a oktáva dúfam, že každý vie čo je. Utvoríme si teraz základné intervaly od tónu C. Intervaly tvoríme vždy v durovej stupnici!

Čista prima C-C
Veľká sekunda C-D
Veľká tercia C-E
Čistá kvarta C-F
Čistá kvinta C-G
Veľká sexta C-A
Veľká septima C-H
Čistá oktava C-C (o oktávu vyššie)

Interval musí byť vždy dvojica tónov.

Zväčšené, malé  a zmenšené intervaly

Ak si predstavíme interval (teda rozdiel dvoch tónov) ako nejaký stĺp, ktorý má istú veľkosť, potom predznamenaním (krížik, alebo bečko- budeme sa venovať nabudúce) jeho veľkosť zmeníme o poltón. A podľa toho, či sa stĺpik zmenší, alebo zväčší sme dostali zväčšený, alebo zmenšený interval. Ale pozor, pri veľkých intervaloch je tu ešte jeden stupeň. Keď zmenšujeme povedzme veľkú sextu, najprv nám vznikne malá sexta, až potom zmenšená sexta. Teraz si teda utvoríme zmenšené a malé intervaly od C

Zmenšená prima C- C(b- bečko, čo to znamená, si povieme nabudúce)
Malá sekunda C-D(b)
Zmenšená sekunda C-D(bb)
Malá tercia C- E(b)
Zmenšená tercia C-E (bb)
Zmenšená kvarta C-F(b)
Zmenšená kvinta C-G(b)
Malá sexta C-A(b)
Zmenšená sexta C- A(bb)
Malá septima C-H(b)
Zmenšená septima C-H(bb)
Zmenšená oktava C-C(b)

B-čko je predznamenanie (obdobne # len má opačný význam. Toto a enharmonicke zámeny tóny si vysvetlime nabuduce). Ak teda medzi tónmi vymyslíme pomyslený stĺpec, jeho zväčšením o poltón dostavame zväčšené intervaly, jeho zmenšením dostávame z veľkých malé a zmenšených a z čistých priamo zmenšené intervaly.

Vsuvka z môjho poznámkového zošita zo ZUŠ:

Malé intervaly tvoríme len z veľkých:

a) znížením vrchného tónu o poltón (a-cis-> a-c)
b) zvýšením spodného tónu o poltón (a-cis-> ais-cis)

Obdobne tvoríme zmenšené aj zväčšené intervaly.

A načo to je dobré???

To je asi otázka, ktorú si mnohí z vás položili hneď na začiatku. Možno sa vám to bude zdať blbé, ale všetky akordy, ktoré sú iné než obyčajné (maj, dim, sus a podobne) v sebe nesú jeden drb a to taký, že sú založené práve na intervalových premenách akordu (rozoberieme si to ďalej). Takže v skratke, ak pochopíte intervaly a budete ich vedieť tvoriť, už vás nikdy neprekvapí nijaký akord, ktorý by ste nevedeli na gitare chytiť a museli by ste hľadať v nejakých brožúrach, kde je napísané ako sa to hraje. Navyše, môžete zahrať rovnaký akord na celom hmatníku niekoľkokrát a to dokáže parádne oživiť hudbu. Intervaly sú teda základ. A samozrejme, postup tónov. Kto nevie C-D-E-F-G-A-H-C, tak nech sa nad sebou zamyslí

Tvorba akordov

Základom akordov a to všetkých, je to, aby:

1. Zneli tóny, ktoré akord tvoria a teda čista prima, veľka tercia a čista kvinta. Na gitarách môžeme toto poradie smelo upraviť, pretože hrajeme trsatkom takmer všetky struny naraz. Môže teda najvyššia struna byť aj kvinta, aj tercia aj prima. Na klavíri tým už potom vznikajú obraty akordov

2. Tóny, ktoré akord netvoria sa snažíme odstrániť a to buď tak, že struny, ktoré by tieto tóny produkovali tlmime, alebo strunu, ktorá tento tón produkuje chytáme na tom pražci, kde je najbližší interval (prima, tercia, alebo kvinta)

3. Najhlbší tón (čiže najhrubšia struna) musí byť VŽDY prima, teda tón daného akordu (v G dure tón G, v cis mole tón c# a podobne). Veľa gitaristov teda hraje kopu akordov vrátane barových ZLE! Ako to eliminovať, si hneď povieme.

Napríklad si vezmeme akord D-dur, ktorý vie zahrať každý na troch spodných strunách. Spodné struny sú e, h, a g. Ich chytením na určených pražcoch zahrajeme akord.

tón e chytíme v druhom pražci a tým z neho vytvoríme f# (tercia)
tón h chytíme na treťom pražci, a tým z neho utvoríme tón d (prima)
tón g chytíme na druhom pražci a utvoríme z neho tón a (kvinta)
štvrtá struna je d (prima) sama od seba a preto ju necháme pustenú, ale hrajeme ju.
piata struna a je síce kvintou a teda patrí do akordu, avšak tým by sme porušili zásadu, že najhlbší tón MUSÍ byť prima a preto túto strunu utlmime
najhrubšia struna e je absolutne mimoakordický tón. Keby sme chceli hrať aj strunu a, potom by sme túto strunu e museli uchytiť až na 10. pražci, čo by utvorilo tón d (primu), no pochybujem, že niekto má také ruky, aby to dokázal.

Preto akord D- druh hrajeme iba na spodných 4-och strunách a strunu A a E musíme tlmiť, resp. nehrať. Keď urobíme podľa tohoto princípu, práve sme zahrali správne akord D-dur.

Teraz si zoberieme povedzme akord G-dur. A ideme po strunách od najtenšej po najhrubšiu. Akord G-dur opäť tvoria prima, tercia a kvinta (čiže tóny G, H a D).

Struna e je mimoakordický tón a treba ju eliminovať. Chytneme ju na treťom pražci a spravíme z nej tón G

Struna h patrí do akordu, ale gitaristi ju často tiež chytajú na treťom pražci, aby z nej utvorili kvintu (kvinta totiž do akordu pasuje viacej ako tercia, ale len na prvých dvoch strunách).

Struna G je prima v akorde a preto ju nechytáme

Struna D je tiež akordický tón a síce kvinta

Struna A je mimoakordický tón, chytíme ju na druhom pražci, čím z nej dostaneme tón H (terciu)

Struna E je tiež mimoakordický tón, no jej chytením na treťom pražci z nej dostaneme G, čo je prima a zároveň je to najhlbší tón.

Práve sme správne zahrali akord G- dur, gratulujeme :)

Ostatné akordy

Ako ich vytvoriť? Na začiatok si povieme, ako vytvoriť akordy molove. Molový akord je vlastne to isté čo durový, len s tým rozdielom, že miesto veľkej tercie zahrajeme malú terciu (a tu už uplatňujeme naše vedomosti z intervalov). Tón g mol teda zahrajeme rovnako, len miesto tónu H nám musí znieť tón H(b). Vpodstate gmol teda zahrajeme tak, že na strune A nechytíme druhý pražec, ale prvý. Tým zmeníme túto veľkú terciu na malú a tramtadadá, máme gmol. To isté platí o všetkých akordoch. V C- dure nezahrajeme tón e, ale tón es (e(b)) a máme c mol (aj keď je to krkolomné). Takto sa teda tvoria akordy a garantujem vám, že k tomu nepotrebujete žiadnú príručku 466 gitarových obľúbených akordov. Môžete si hrať po celom hmatníku, všade kde len chcete, len musíte vedieť, ktoré struny na ktorých pražcoch chytať. Po mesiaci tréninbu je z vás guitar geek

Ideme do tuhšieho

Septimové akordy

Tieto akordy všetci zaručene poznajú. Sú charakteristické svojim označením, napr. G7, C7, D7 a podobne. Ich čaro je pritom primitívne. Stačí, ak do tejto plejády tónov vložíme jeden tón malej septimy a dostaneme tento akord. Napríklad akord G7. Ako ho dostaneme? Tak, že spodnú strunu nechytáme na treťom, ale na prvom pražci. Tým pádom nám nebude znieť ako G, ale ako F, čo je malá septima. A dostali sme septimový akord, čiže G7. To platí pre všetky ostatné. V D dure nehrajeme tón D, ale tón C, v F dure nehrajeme F, ale hrajeme Es. Tieto akordy majú silnú harmonickú funkciu a používajú sa pri modulácii (prechodu do inej tóniny), ako klamný záver v kadenciach, ale o tom už nabudúce.

Obmenou septimového akordu sú akordy s označením “maj”, napríklad Dmaj7, Cmaj7. Maj bude asi skratka od slova “major”, ale si to len myslím :) V tomto akorde namiesto malej septimy použijeme veľkú septimu. Teda v Cdure tón H, v Gdure tón F# a podobne. Tieto akordy nemajú nejak obzvlášť funkciu, ale používajú sa.

Kvartové a sekundové akordy

Tieto akordy používajú prieťahy na dominante (povieme si inokedy) a podobné harmonické harakiry, aby zneli zaujímavo. Často sa používajú akordy typu Dsus4, alebo Dsus2. Čísla 2 a 4 znamenajú, že aký interval použiť v tomto akorde. Dvojka znamená, že sa tam musí vyskytnuť sekunda a štvorka že kvarta. V akorde Dsus2 teda musí byť tón E a v akorde Dsus4 musí byť tón G. Určite pozná každý gitarista, keď končí skladba v Ddure a zahraje tam Ddur a potom chytí ešte najtenšiu strunu na treťom pražci a potom ju pustí úplne a zahraje zase Ddur. Urobil presne tie dva SUSové akordy Dsus4 a Dsus2. Znie to pekne a dá sa to použiť na množstvo vecí

Barové akordy

Toto by mal poznať každý. Veľa ľudí sa ich bojí hrať a pritom ich základom nie je nič iné ako E a A (buď dur, alebo mol). Zahrajeme E dur, zneje nám pekný E dur. Ak posunieme tento akord o pražec, pričom ukazovakom chytneme všetky struny na prvom pražci, dostaneme F-dur. Pritom málo ľudí si uvedomuje, že nezrobili nič iné, ako posunuli celý akord o pražec. Pražec= poltón a teda zvýšili základný akord o poltón. A hľa z E duru máme zrazu F dur. Ak posunieme ešte o pražec, máme F#dur, zas o pražec, máme G dur, zase o pražec máme G#dur a takto to ide ďalej až kým neprejdeme oktavu (12 pražcov). Takže čaro v barových akordoch je jedine v tomto. Pekne stúpajú po poltóne. A teraz príklad. Hrajeme povedzme G dur barový na treťom pražci. Chceme z neho G mol čo urobíme? Odpovedali ste správe- áno, z veľkej tercie urobíme malú. A teda pustíme prostredníkom strunu G, tým pádom dostaneme z tónu H tón H(b)  a máme G mol. Teda buď posúvame E dur, alebo E mol po pražcoch. Nezabúdajme, že každý pražec je poltón.

Akordy od A sú teda to isté. Pozor, nehrajeme strunu E, pretože to nie je prima v akorde. Najhrubšia struna je teda struna A, ktorá hraje v týchto akordoch primu. A opäť môžeme posúvať na akord A#dur, Hdur, Cdur, C#dur a podobne. Môžeme posúvať koľko chceme. A ak opäť chceme zahrať povedzme z C duru C mol, jednoducho opäť urobíme z veľkej tercie malú. Chytíme druhú strunu o pražec ďalej.

Toto je celá problematika barových akordov, o ktorej veľa ľudí nevie a preto radšej hrajú len normálne akordy. Buďme však viac a hrajme barové. Garantujem vám, že po mesiac treningu s tým nikto nebude mať žiaden problém

Power akordy

Tu ide o miernú chybu, pretože za akord sa pokladá súzvuk minimálne troch tónov. Power akord sa skladá z dvoch tónov a to vždy z  primi a kvinty. Tieto akordy sa používajú väčšinou len na elektrických gitarách pretože pri skreslenom zvuku (Overdrive, distortion, fuzz a podobne) robia riadný randal. Čaro je teda v tom, že tieto akordy nie sú ani durove, ani molove. Sú to proste fakt len intervaly. Ale znejú impozantne. Toto je asi najprimitivnejšie spomedzi všetkých akordov. Metalisti, rockeri a neviem kto ešte to musia poznať

Ostatné akordy

To su všakovaké Cadd9, G9 (tu musíme zahrať nónu, čiže 9-tý stupeň. Takže vpodstate sekundu, len o oktávu vyššie) a ešte všetky iné akordy označené typom C6, C2 a podobne. Číslo nám ukazuje, ktorý interval musí znieť. 6 znamená, že musí znieť sexta, 2 že musí znieť sekunda a podobne.

Potom ešte máme akordy typu G/C to sú tie akordy, kde sa tvorí výnimka o najhrubšom tóne. Prvé písmeno znamená, že zahrajeme Gdur a písmeno za lomítkom znamená najhlbší tón. Teda hrajeme Gdur tak, aby najhlbší tón bol C. Toto je jediná výnimka, kedy v akorde nemusí byť najhblší tón prima!

Záver:

Ak ste došli až sem, tak vám ďakujem a gratulujem. Opäť ste urobili niečo pre zlepšenie svojej gitarovej hry. Zároveň som rád, že ste dočítali tento dnes vyčerpávajúci článok, no nie je to ani stotina z toho, čo by sa tu dalo ešte napísať


Hudobná teória, 1. časť – ZÁKLADY

!!!Tento článok je písaný aj pre úplných amatérov, čo gitarujú podľa ucha, preto je písaný od absolútnych základov!!!

Najprv si definujeme niektoré pojmy, ktoré by mal každý hudobník vedieť charakterizovať vlastnými slovami

Hudobný zvuk: Je mechanické zvukové vlnenie, ktorého priebeh na osciloskope je pravidelný. Veta, ktorá na prvý pohľad znie strašidelne má však primitívny význam. Mechanické vlnenie vo vzduchu je vpodstate zvuk. Zvuk je vlnenie. Priebeh na osciloskope. Čo to je osciloskop? To je taký prístroj, ktorý dokáže vykresliť krivku striedaveho prúdu/ napätia. Ako iste každý vie, zvuk sa mení na všetky druhy energie. Povieme niečo do mikrofónu, to je vzduchové vlnenie. Membrana mikrofona, resp. kondenzator tento zvuk zmení na elektrický signál. Keby sme to zapojili do osciloskopu a priebeh toho napätia, resp. prúdu by bol pravidelný, vtedy sme dostali hudobný zvuk. Za hudobné zvuky sa teda nepokladajú hromy, zemetrasenia, ani zvuk idúceho vlaku. Ich priebeh na osciloskope je totiž hocijaký. Za hudobné zvuky sa pokladá spev a zvuky hudobných nástrojov. Dúfam, že každý chápe

Tón: Tón je niečo ako jednotka. Keby hudba bola fyzikálna veličina, tak tón je jej základná jednotka. Hlavný tón komorné a, čiže malé a má frekvenciu 443Hz (podľa najnovších smerníc EÚ!!!).Frekvencia je veličina, ktorá určuje, koľkokrát za jednu sekundu má daná struna kmitať (struna, ktorá vydáva tón). Čím pomalšie struna kmitá (čiže čím nižšia frekvencia), tým hlbší tón. Preto má napríklad basgitara podstatne hrubšie struny ako normalná gitara, ale tiež má podstatne hlbšie tóny. Frekvencia teda závisí aj od hrúbky struny a ešte od množstva iných vecí, ale to je už ťažšia fyzika, ktorá väčšinu z vás nezaujíma (mňa aj hej :) ). Pre nás je dôležité vedieť, že poznáme medzitónové vzdialenosti a to poltón a celý tón

Poltón: Je najmenšia vzdialenosť medzi dvoma tónmi. Na klavíri je polton medzi klávesami (čierne a biele), na gitare je poltón medzi pražcami. Ak teda posunieme držanie struny o pražec, zahrajeme o poltón nižší, resp. vyšší tón. Zatiaľ to znie divne, ale dá sa to pochopiť, len sa skuste zamyslieť

Celý tón: Tvoria dve poltónové vzdialenosti. Teda na klavíri musí byť medzi dvoma celými tonmi vždy jeden poltón (niekedy čierna klavesa, niekedy biela). Na gitare musí byť medzi dvoma tónmi vynechaný presne jeden pražec (platí len pre hru na jednej strune).

Iné: Hudobná teória potom ešte pozná veci ako hiatus, pentatonické tóny a podobne, ale tými sa teraz zaoberať vôbec nebudeme

Nota: Noty, často odsudzované gitaristami, no neprávom. Nota je znak pre tón. Opäť si to pripodobnime ku fyzike. Ak hudba je fyzikálna veličina a jej jednotkou je nota, potom značka tejto jednotky je nota. Uvediem príklad. Fyzikálna veličina je dĺžka (hudba), jej jednotka je meter(tón) ale napíšeme že 4 m(m=nota) (4 metre). Noty v sebe ukrývajú jednu poriadnu výhodu. Teda noty sú tu odjakživa a zatiaľ nevymyslel nikto nič lepšie na zápis hudby. Noty ukazujú výšku tónu, ale aj jeho trvanie, čiže rytmus. Poznáme polové, celé, štvrťové noty a potom rôzne rytmické “Harakiri” ako trioly, noty s bodkou, ligatúry, pomlčky a podobne. Ja som toto študoval 8 rokov na ZUŠ v hudobnej teorii a doteraz niektoré veci neovládam, takže sa nebojte, že je toho veľa. Podľa nôt teda gitarista zahraje hocijakú skladbu presne tak, ako ju autor napísal (ak pozná noty a nepomýli sa :) ). Mnoho gitaristov však o notách nič nevie. A uznávam, je ťažšie hrať na gitare podľa nôt, ako podľa tabov

Tab: Taby by už mali ovládať všetci. Taby obsahujú čiary, ktoré značia struny a čísla na nich naznačujú, na ktorej strune sa má v akom poradí zahrať ktorý pražec. Problém je jedine v rytme, takže ak nepoznáte originál piesne, taby su vám na h… Medzi gitaristami sú ale podstatne obľúbenejšie ako noty

Tóny: Takže, aké tóny teda poznáme? Základ tvorí 7 tónov- C, D, E,F,G,A,H. H sa často dnes označuje ako B, ale ja to budem označovať ako H, lebo som tak naučený zo ZUŠ. Toto je teda 7 základných tónov. Okrem nich máme ešte 5 poltónov a to Cis, Dis, Fis, Gis, Ais (píšu sa napr. C#). Teraz ale nastáva problém.

Stupnice: Ak pochopíte stupnice, tak ste na dlhší čas za vodou. Takže charakterizujeme si- stupnica je rad 8 tónov, z ktorých prvý a posledný je rovnaký. Každá stupnica má pre seba vyhradené nejaké kritéria, alebo má vopred určené poltóny.

DRUHY:
Durová (polton medzi 3 a 4 ; 7 a
Molová (polton medzi 2 a 3 ; 5 a 6)
Molova harmonická (zvýšený 7 stupeň)- v tejto imrpvozujeme!
Molova melodická (zvýšený 6 a 7 stupeň)

A ďalej sú tu veci ako frygická, dórska, lydická, mixolydická, lokrijska atď. ale tieto sú nám nanič. A preto sa s nimi nebudeme zapodievať…

Pozn: Poltón znamená, že napr. medzi 3 a 4 tónom budeme hrať rozdiel jedného pražca, inde dvoch. Vyskúšajte to na jednej strune vždy posúvať o dva pražce, len tam, kde je naznačený poltón posuňte o jeden. A mali by ste zahrať stupnicu.
Zvýšené stupne znamenajú, že tam dôjde k posuvu poltónových vzdialenosti

[ Pre pokročilých: V harmonickej molovej stupnici  zvýšením 7 stupňa dôjde k vzniku vziadlenosti 3 poltónov, tzv. HIATUS]

Akord: Akord je súzvuk troch alebo viacerých tónov (power akord 2 tónov). Akord v základnom tvare, tzv kvintakord sa skladá z 1,3 a 5 tónu danej stupnice (odteraz budem všetko demonštrovať na stupnici C-dur). V Cdure teda kvintakord tvoria tóny C, E, G. Ich obratmi dostávame obraty kvintakordu, čiže E,G,C- sextakord a G,C,E- kvartsextakord. Ďalej poznáme akordy mólové, akordy SUS, akordy MAJ, akordy 7 (septimové) a podobne. Ale tomu sa už budeme venovať nabudúce.

Dúfam, že môj prvý článok vás povzbudil a že si z neho aspoň niekto niečo zobral.

Nabudúce: Intervaly, rozdelenie akordov, začiatky cvičenia v stupniciach.