659 x prečítané

Rozhovor | Gitarista a spevák Jerguš Oravec


Ahoj Jerguš. Mohol by si sa nám trošku predstaviť?

Jasne! Podľa toho s ktorým z mojich “ja” sa chceš rozprávať.

Keďže sme gitarová stránka, budú nás zaujímať hlavne gitary. Aké kúsky máš vo svojej zbierke? Ktorá je tvoja najobľúbenejšia?
Z tých čo môžeš vidieť na koncertoch je to Fender Startocaster Custom Shop 1960 a Gibson ES-335 Cherry Custom Shop 1963. Prvý stratocaster, ktorý som si kúpil je Fender American Vintage 1957! Veľmi mi sedel v ruke vždy viac V-shape neck. No a potom mám ešte úplne starý Epiphone Les Paul Sunburst, ktorý mi ešte kúpil tatko, keď som mal 15. Ten som osadil DiMarziom a teraz už je používaný iba na slide. Akustík mam viac, ale najradšej asi starú Cortku OM (pôvodne patrila kolegovi Milanovi Medekovi).

Mohol by si nám opísať tvoju pódiovú zostavu (aparáty, efekty…)?
Fuh, tam je toho dosť, ale v zásade na to toľko nestúpam. Začína to Strymon BlueSky Reverb – Line6 DL4 – Marshall Echohead – EXH Microsynth – MXR Phase90 – Boss Octaver OC-2 (Japan 1980) – Fulltone Ultimate Octave – Fulltone OCD – Fulltone Fulldrive 2 (v podstate TubeScreamer ale má ešte Boost) – MXR CAE Line Boost – MXR Dyna Comp – Planet Waves Pedal Tuner – CryBaby Buddy Guy Wah – Ernie Ball Volume pedal. To celé ide buď do Fender Bassman 1959 LTD alebo Fender Blues Junior III.

Potrpíš si aj na kvalitných strunách a podobných veciach? Máš presne danú
značku, ktorej ostávaš verný?

Elixir 0.12 na akustiku (viem, že Elixir je medzi gitaristami dosť kontroverzná téma, ale mne vyhovujú,  lebo s nimi dokážem odohrať aj 8-10 koncertov a medzi tým v pohode skúšky) + netreba ich ani veľmi čistiť. Na elektrike mám Ernie Ball Power Slinky. Celkom fajn je mať aj dobrý pódiový kábel. Vždy sa mi páčil ten KoilKord Fenderacky,  ktorý vyzerá ako šnúra od telefónu.

Máš nejakú vysnívanú gitaru, ktorú by si si chcel v budúcnosti vyskúšať?
Tú, ktorú používa Prince! Symbol guitar! V zásade to nejako neriešim. Minule som hral na Grebenoch a tie sú úplne úžasné! Čiže ono je to vždy o tom ako ti to sadne do ruky. Keith Richards system. :) :)

Aká je tvoja obľúbená gitarová značka? Prečo?
V tomto som klasik, nemám rád ani tie metalové Ibanez,  akurát Pat Metheny model je super, ale to je lubovka! V zásade Fender, Gibson, a tieto klasické značky a v poslednej dobe aj Kamil Greben :) :)

Aké sú tvoje gitarové vzory? Čo hovoríš na to, že ťa ľudia často prirovnávajú k Mayerovi?
No toto je témička! Vzory a Mayer. Niekoľko desiatok vzorov. V podstate ich neberiem ani ako vzory ale skôr ako učiteľov. Každý jeden človek muzikant (a niekedy to nemusí byt ani muzikant), ktorý ma inšpiruje k tomu, aby som hral a viac cvičil a kvôli ktorému sa vlastne chcem učiť a zlepšovať, je najlepší vzor a najlepší učiteľ. Zámerne niekedy nepočúvam ani gitaristov ale radšej saxofonistov ako napríklad Michael Brecker, John Coltrane a podobne alebo Miles Davis, alebo Herbie Hancock alebo z bubeníkov Steve Jordan, John Blackwell a podobne. Mayera som spoznal dosť neskoro, najskôr som riešil dosť Led Zeppelin Nirvanu, Jacka Whita a ešte v ranných časoch Green Day. Potom prišiel Pink Floyd, z nich Muddy Waters a začal som v podstate od znova. Cez Muddyho som sa paradoxne dostal ku Cream a Claptonovi a to ma držalo veľmi dlho. Potom som zistil o čom to cele je , kde je prameň a odkiaľ sa dá čerpať. Čiže to už bol nejaký piatok, čo som hral blues a pripadal si strašne zvláštne ako keby som bol nejaký bojovník a každému vždy musel vysvetľovať a prebojovávať sa. že čo to vlastne je ten blues a prečo ho hrám. Prekvapilo ma, že mnoho slovenských “jazzmanov” nad bluesom len krúti nosom a neradi ho hrajú. Ja sa v ňom viem najpriamejšie a najčistejšie zo seba vypovedať. 12ťka je pre mňa ako čistý papier, na ktorý môžem písať, kresliť, čarbať, maľovať, grcať a hocičo… No a Mayer mi iba ukázal cestu, že sa nemusím zatvárať pred novou hudbou, pred súčasnou hudbou a že je kopec skvelej muziky aj dnes ak nie najviac za celé obdobie ľudstva. Objavil som neskutočne veľa ľudí vďaka internetu, napríklad z Indie, zo Škandinávie a iných kútov sveta, ku ktorým by som sa inak nedostal. A za to vďačím Mayerovi. V podstate kvôli nemu som prestal byť taký puritán. Najskôr som ani nevedel, že čávo hrá blues, poznal som iba album “Heavier Things”. V zásade mi to lichotí, ale snažím sa znieť ako ja. Keď si pozrieš moje autorské skladby, tak myslím, že neznejú ako Mayer, alebo kedď si pozrieš klip z Legiend Popu, kde coverujem skladbu od Petra Lipu “Smiem prosiť” tiež nezniem ako Mayer.. Mimochodom oveľa srdcu bližší je mi Peter Gabriel (čo si ale nedovolím spievať) alebo Jeff Buckley (detto) alebo kludne aj Dave Matthews. Sú podla mňa viac “real” a viac triafajú do čierneho v rámci svojho vnútra a ducha a má to takú mystiku, skoro ako Dhaffer Youseff alebo Jimi Hendrix.


Naozaj sa ním nechávaš inšpirovať, alebo si vytváraš tvoj vlastný štýl?

Mám rad jeho skladby a rad sa na nich učím a prichádzam na nove veci! Konieckoncov má skvelú rytmiku, ktorá je tiež dobrá škola. A nikoho som ho na Slovensku z muzikantov hrať nevidel, tak som začal ja.. Vsetci sme kedysi hrali Laylu nie? Inšpirácia a inovácia je dôležitejšia ako imitácia.


Čo si myslíš o hudobnej scéne na Slovensku? Upadá, alebo sa naopak posúva smerom vpred? Máš nejakých obľúbených slovenských interpretov?

Mám rad všetko dobré zo všetkých žánrov. Mám rad Jara Filipa, Petra Lipu, Mareka Brezovského, niektoré platne od Deža Ursinyho, Collegium Musicum a Free Faces. A tam bohužiaľ končíme. Pop u nás prakticky neexistuje. To, čo počuješ každý deň v rádiách nie je ani hudba ani pop. Sú to zvukové tracky, vyprodukované ľuďmi, ktorí do hudby nevkladajú srdce a seba. Akonáhle začne niekto kalkulovať, vyzerá to asi tak, ako každý deň na rádiu Expres.

Ty ako gitarista, predstavuješ hudobný štýl, ktorý nieje na Slovensku veľmi rozšírený. Ako na tvoju hudbu reagujú ľudia?
Ja si myslím, že keď ľuďom človek z pódia vyšle nejaký message, ktorý je jasný, čistý a čitateľný pre toho poslucháča tak má vyhraté. Nejde o to aký žáner robíš. Všetko sa dá robiť dobre a všetko sa dá robiť zle. Pokiaľ to ale robíš od seba od srdca a veríš tomu, tak pritiahneš ľudí, ktorí tomu tiež veria. A ktorý štýl je na Slovensku rozšírený, keď už sme pri tom?:) Čo znamená rozšírení? Veď to nerobí žiadna kapela profilové koncerty. 90% slovenských interpretov, čo počuješ v rádiu chodia hrávať s halfplaybackom ako nejakí panáci, prípadne chodí s nejakým ďalším panákom, ktorý stojí za pultom a púšťa podmazy. My ako Slovensko sme v tomto podľa mňa úplne zle. Ako je možné že jediný, ktorý dokáže sám na Slovensku vypredať starú tržnicu 2 dni posebe je IMT Smile?… Nehovorím nič, klobúk dole ako robia to, čo robia. Ale je to naozaj jediná schopná kapela na Slovensku? Jediná na ktorú sú ľudia ochotní ísť? Niečo mi tu nehrá. Ako som spomínal, pop je u nás mŕtvy. Prečo nie je z rádia počuť nikdy žiaden Free Faces! Veď napríklad “End Of Gravity” by na západe bol najväčší pop. Dave Mattews je v Amerike najväčší pop a tu na slovensku tej hudbe nerozumie trištvrtina konzervatória

Veľa ľudí ťa spoznalo cez spevácku súťaž Superstar, kde si sa prebojoval až do semifinálových kôl. Čo sa odvtedy zmenilo v tvojom živote? Venoval si sa aktívne hudbe aj pred spomínanou show?
Hudbou žijem v podstate od narodenia, aj keď som si to až do 16tich priamo neuvedomoval. Začal som s klavírom v 7 a potom prešiel ako samouk na gitaru. Odvtedy je to len o hraní. Prvé čo ráno chytím do ruky je gitara a posledne čo pokladám v noci pred spaním je gitara.

Nakoniec by si nám mohol prezradiť, čo chystáš na nasledujúce obdobie. Chystáte s kapelou nejaké koncerty? Plánujete aj album?
Teraz sme hrali relatívne dosť po Slovensku a Čechách, napríklad “Bratislavské Jazzové Dni” a v strede Novembra nás čaká medzinárodný bluesový festival v Sumperku Blues Alive a o dva dni na to v Krakowe. Album sa plánuje, zatiaľ prezradím len toľko, že jednu vec vyprodukoval so mnou Tomas Sloboda a druhu už spomínaný Ivan Tásler. Snáď sa mi podari ečte par zaujímavých stretnutí so zaujímavými hudobnými telesami a osobnosťami a dôjde k nejakým spojeniam. Nechcem vyjsť von s nejakou hlúposťou.

Leave a Reply