ROZHOVOR | Spevák a gitarista Pišta Vandal zo skupiny ČAD

Na dnes sme si pre vás pripravili rozhovor so skvelým spevákom a gitaristom kapely VANDALI a ČAD Pištom Vandalom (Štefanom Chrappom) . ČAD je kapela zo Svätého Jura ktorá hrá violence-trash. Kapela má na konte už 13 albumov.

Ahoj Štefan. Ako kapela ČAD vlastne vznikla? Každá kapela má svoj príbeh, skús nám trochu popísať ten váš.

Brácho, bolo to v lete 1994, čo znamená, že nástroje devastujeme už pekne dlho. Boli sme mlaďasi, ja som mal 14 rokov, a moji dvaja spoluhráči 15. Mali sme fúru času a život bol pre nás bezstarostnou prechádzkou ružovou záhradou. Staré porekadlo hovorí: „máš málo starostí? – vysaď si vinohrad.“ Tak isto je to aj s kapelou: „Máš málo starostí? – založ si kapelu.“ Tak sme založili. Začiatky boli ťažké, ale srandovné. Nevedeli sme vôbec na nič hrať, nemali sme ani nástroje, iba veľkú chuť robiť hluk. Potom po štyroch rokoch odišiel basák, a prišla terajšia basáčka Basia, potom odišiel bubeník a prišiel terajší bubeník – Valér Tornád. V tejto zostave trieskame od roku 2003. Ak by si chcel nejaké historky, tak v knižke Pekelná muzika, čo vyšla pred pár rokmi, je toho dosť.

Kde si vieš najviac vychutnať atmosféru? Je to narvaný klub alebo skôr nejaký festival?

Narvaný klub je jednoznačne môj favorit. Je tam cítiť energiu, ktorá sála z ľudí, ktorí stoja oproti tebe. Sem-tam niekto skočí do bubnov, alebo ti narazia mikrofón o zuby, ale stojí to za to, je to v podstate taký extrémny šport. Festivaly majú svoje čaro, samozrejme aj veľké pódium. Ale to máš tak, veľké pódium je pre veľké kapely.

Ktorý koncert bol pre teba najväčším zážitkom? Kde vám najlepšie hrá? A kde to bol naopak najväčší trapas?

Najväčší trapas, no to si spomínam veľmi dobre. Bolo to niekedy v roku 2000, v bratislavskom propeleri. Nejaký trtko ma zasiahol plnou zavretou pivovou fľašou do chrbta. Úplne ponižujúce jak hovado. Nič sa mi nestalo, dokonca to ani nejako extra nebolelo, ale bolo tam vtedy mrte ľudí a dokonca aj moja terajšia žena, s ktorou sme vtedy len začínali chodiť. Hanbil som sa hlavne pred ňou, že sa tvárim jak veľký muzikant a nakoniec do mňa ľudia hádžu pivové fľašky. hehe Dobrých bolo mnoho, napríklad si spomínam na koncert v Liptovskom Mikuláši, kde si miestni bojovníci pripravili papierové sekery a buzogáne a tiež papierový tank. Niekde na nete to je, bola to sila.

Kapela má za sebou už dosť dlhú históriu. Čo sa za ten čas u vás zmenilo?

Prerodom prešlo personálne obsadenie, pôvodný člen som už len ja. Veľkým vývojom prešla hudobná stránka, ale aj textová. Na počiatku to bol viac-menej punk, potom sa to zvrhlo na podivný grind. Nejakých päť rokov sme nemali ani texty, len som reval tisíce najrozličnejších zvukov. Bolo to dosť divné. Teraz hráme priamočiarejšie, no paradoxne, je to oveľa náročnejšie a čo je ešte paradoxnejšie, vyznieva to oveľa tvrdšie.

Fanúšikovia mohli kapelu VANDALI/ČAD vidieť hrať v projekte HUDBA MESTA. Aký to bol pocit hrať vonku pred ľudmi na Obchodnej v Bratislave?

Tak to bolo zvláštne. Našťastie sme zvolali ľudí cez fejsbuk a prišli nám pomôcť, aby sme tam neboli takí osamelí. hehe. Nebolo to vôbec povolené, električky cengali, fízli zasahovali. Cez dvestometrovú predlžovačku chalani priviedli elektrinu, zložili sme bicie aj aparáty a spustili sme. Bolo super, že to malo za dva dni nejakých 40tisíc pozretí. To sa nám ani nesnívalo.

Váš najnovší album sa volá Ťažký Kov. Prečo tento názov a ktorá pesnička ti dala najviac zabrať alebo je tvoja najobľúbenejšia na tomto albume?

Chceli sme nejaký dobrý názov, aby bol na jednej strane zrozumiteľný, trochu smiešny, ale aj vážny a úderný. Tak sme zvolili názov Ťažký kov  – v angličtine Heavy Metal. Finta je v tom, že nehráme heavy metal, hehe. Najviac nám dali zabrať songy, ktoré majú najmenšiu odozvu: Pevnosť, Kultúra smrti. Sú to najzložitejšie veci, majú netradičné riffy aj rytmus. Najobľúbenejšia je Skaza na golfové ihriská.

Máte niečo pripravené do budúcna? Načo sa vaši fanúšikovia môžu v budúcnosti tešiť?

Teraz sme sa zúčastnili jedným songom na tribute to Testimony. Vydal to Gothoom records. Sú tam prerobené skladby od Testimony – starej bratislavskej HC kapely. Na tomto projekte sa zúčastnili skupiny ako Brainscan, Attack of Rage, Rust2dust, Disconcrete a iné.

Dávame dokopy nový album Vandalov a máme z neho radosť. Ak sa zadarí, niekedy pred letom by mohol byť vonku.

Ktorým koníčkom sa ešte okrem gitary a spevu venuješ?

Píšem knihy pre deti aj pre dospelých. Potom veľmi rád varím. Nie som nejaký extra kuchár, ale čo navarím, dá sa zjesť, takže je to OK a nie KO. hehe Rád chodím na dlhé prechádzky po mojich zbojníckych Karpatoch. Čítam knihy a pozerám rozprávky.

Ocitol si sa aj v iných projektoch ako je ČAD a VANDALI ? S akými hudobníkmi si spolupracoval?

Raz dávno som hral v metalovej kapele Horghet na basu a tiež som tam spieval. Potom som hral basu a spieval v projekte R.U.R., to sa nahrával jeden song od Brutal Truth na tribute CD. K pesničke Kráľ skazy od Rust2dust som napísal text, tak ma pozvali zaspievať si s nimi refrén do štúdia. Naposledy som naspieval pesničku s kapelou Chilly praschock z Banskej Bystrice, volá sa to Tell it quick a priaznivci metalovej muziky mi nadávajú, že som sa na to dal. hehe

Keďže sme hlavne gitarová stránka skús nám predstaviť tvoj arzenál s ktorým rúcaš pódia?

Gibson LP custom so snímačmi Bill Lawrence (ročník 83),  Gibson SG custom, taká krémová s troma snímačmi (ročník 84), Gibson SG standart, Gibson Flying V, Gibson Firebird studio. Aparát: Mesa boogie dual rectifier (ročník 91), Peavey 5150 Van Halen prvá edícia dvojkanálová, dlho som hrával na Marshall JCM 800 – 2204. Boxy mám Marshall 4×12 1960B, mal som aj Áčko JCM 800, ten som pred týždňom predal gitaristovi Lucie Bílej. Veľmi dobrý kus a v podstate nezohnateľný. A potom mám ešte bedňu Mesa Boogie rect.Áčkovú 4×12. Potom mám ešte nejaké jolany a jednu fajn gitaru Samick.

Je značka gitár alebo aparátov ktorá ti osobne najviac vyhovuje? Prečo ?


Gibson je moja značka, ale chcel by som aj nejakého dobrého Fendera stratocastera, len tak pre zábavu. Gibson sú kvalitné gitary a aj keď máš nižšiu sériu, tak vždy dostaneš kvalitu. Čo sa týka aparátov, mám rád Marshall, Mesa Boogie, Peavey. To sú značky ktoré mám rokmi overené. Sú spoľahlivé a kvalitné a prierazné.

Máš rád konkrétne nejakú gitaru ktorá ti je srdcu najbližšia alebo sa k nej spája nejaký príbeh?

Teraz najradšej hrám na Gibson SG Custom.Veľmi raritná gitara a najlepšia na akej som kedy hral. Inak drahá jak sviňa, kvôli nej som musel pustiť z ruky môjho tridsaťročného Marshalla JCM 800. Ale neľutujem. Takúto gitaru som vždy túžil mať.

S gitarami sa mi spája mnoho príbehov. Nikdy som nekupoval gitaru novú, z obchodu. Vždy starú, ohratú. Dobrý nástroj nikto nepredáva, samozrejme ak nemusí. Preto je v inzerátoch tak málo kvalitných vecí. Keď sa nejaká takáto fajn gitara vyskytne, je za tým vždy smutný príbeh: rozpad kapely, rozpad manželstva, choroba. Túto SGéčku som kúpil od chlapíka, ktorému sa rozpadlo manželstvo, žena ho vláčila po súdoch, vyhádzala ho z domu. K tomu jak bonus mu ruplo pár stavcov, takže už gitaru ani neuniesol. Brácho, poviem ti, strašný smútok vtedy na mňa doľahol.

Pamätáš si ešte na svoju celkom prvú gitaru a aparatúru? Čo ti napadne pri slovách moja prvá gitara?

Jasné. Za 1500 korún – 50eur, v Pezinku v malých hudobninách. Bola to kópia telekastera. Ako hrala si nepamätám, pretože som to nevedel rozpoznať. Potom som mal Jolanu Galaxis, to bolo fajnové veslo so strunami, hehe. Prvý aparát bol gramofón, ktorý som samozrejme týmto mojim vyčíňaním zničil. Potom sme kúpili monštruózne multikombo Tesla. Bolo tam šesť vstupov, tak cez to hrala basa, gitara a aj spev.

Ako sa ti páči stránka We Love Guitar ? Chcel by si niečo odkázať ľudom ktorý tento rozhovor budú čítať ?

Oceňujem všetkých, ktorí niečo robia. Preto oceňujem aj We Love Guitar. Držím palce, aby vás nadšenie neopustilo a aby som sa na vašu stránku mohol pozrieť aj v roku 2022. Lebo najťažšie je vydržať. To platí o všetkých a vo všetkom.

Pišta ďakujeme za rozhovor sme radi, že si súhlasil. Veľa úspechov do budúcna!

Ja ďakujem a veľmi si vážim, že ste ma oslovili a poskytli priestor. Prajem veľa zdaru a dobrého zdravia k tomu. Držte sa! Pišta