1 963 x prečítané

ZLOZVYKY A GITARA: Pravačka, hra s brnkátkom a tlmenie

PRAVAČKA, HRA S BRNKÁTKOM A TLMENIE

Dosť často počúvame o rôznych populárnych hráčoch, že “hrajú pekne od ruky”, prípadne “peckovo” alebo podobné prehlásenia, z ktorých sa dá vyvodiť, že dotyčný hrá na gitare energicky, dynamicky, konkrétne, proste tak, ako by si väčšina z nás priala niekedy vedieť hrať a znieť. Kľúč k úspechu väčšinou nieje iba v ľavej ruke. Tá je iba podmienkou a platí, že ľavou rukou iba kontrolujeme všetko to, čo budeme hrať a pravou naopak to, ako to budeme hrať a hlavne ako to vo výslednom efekte bude znieť. Samozrejme to závisí aj napríklad na druhu trsátka a iných technických podmienkach, ale v skutočnosti s dobre postavenou a vyhranou pravou rukou zahráme hocičo aj s nevyhovujúcim trsátkom. To však neplatí naopak . . . Kto nevie, tomu žiadne brnkátko nepomôže!

U postavenia pravej ruke je to snáď ešte zložitejšie, ako u ľavej. Platí, že každého stvorila príroda trochu inak, takže sa nedá vytvoriť nejaké všeobecné pravidlo, ktoré by platilo pre všetkých hráčov. Naviac v tom hrajú rolu aj rôzne typy kobyliek – pokiaľ máte napríklad kobylku typu Floyd Rose, nemôžete na nej mať ruku zafixovanú rovnako, ako na pevných kobylkách, pretože by došlo k jej rozladeniu. V ideálnom prípade by ste mali mať predlaktie opreté o telo gitary a hranou malíčka o kobylku.  Hlavne u začiatočníkov je výhodou opierať si malíček o snímač, prípadne o strunu e – hráč sa tak lepšie orientuje na strunách.

Čo sa týka naklonenia brnkátka vzhľadom ku strunám , dá sa povedať, že ostrý uhol = ostrý tón. Mierne naklonenie brnkátka je logické aj z hľadiska toho, pod akým uhlom pokladá väčšina z nás predlaktie na gitaru. Samozrejme sa to nesmie preháňať. Pomerne typickou chybou je brnkátko takmer kolmo na struny – z toho sa ťažko dostane ostrý, konkrétny tón a naviac si neprirodzene krčíte ruku. To, ako vieme, odporuje tej úplne základnej zásade – nepchať ruky do žiadnej krajnej polohy.

Z rozprávania o polohe brnkátka sa dostávame k ďalšej, celkom častej otázke a taktiež k bodu častých sporov – a to k tomu, ktorá časť ruky má byť iniciátorom pohybu brnkátka. Niektorí ľudia sú zástancami kombinácie pohybu prstov a zápästia. Výhodou tohoto postupu je jeho univerzálnosť – môžete hrať dynamicky pri nižších rýchlostiach, ale aj poriadne zabrať v rýchlych šestnástkach. Iní hráči hrajú iba zápästím, dokonca existujú aj gitaristi, ktorí hrajú majú zafixovanú celú ruku a hrajú pohybom celého lakťa. Výhodné je zvyknúť si na čo najkratšiu dráhu brnkátka. Tým pádom môžete hrať rýchlejšie a bez zbytočných pohybov.

Posledným bodom je tlmenie – asi každý chce, aby mu z gitary okrem práve hraných tónov neliezli ďalšie pazvuky. Tlmenie je ošemetná vec, s ktorom vá veľa gitaristov problém, hlavne ak túžia hrať na nejakom high gain aparáte. Asi najúčinnejšia  metóda je kombinácia viacerých spôsobov tlmenia - dotykom prstov ľavej ruky tlmíte struny, ktoré sú na hmatníku (hudobne, nie z hľadiska gravitácie) vyššie ako tie, na ktoré práve hráte. Hlbšie struny, ktoré tak radi preznievajú tlmte buď hranou malíčku pravačky, alebo priložením palca, čo ale trošku obmedzí možnosti pohybu brnkátka. Znie to síce nepríjemne a komplikovane, nájsť inú cestu, ako mať “vyhulený” aparát, je ešte obtiažnejšie.

Zdroj: Časopis Muzikus, Október 2004, ročník XIV, strana 96, článok “Zlo, Zvyky a kytara -
Pravačka, trsátková hra a tlumení, autor: Jan Císař.
Upravilo a preložilo: We Love Guitar

Tags:

Leave a Reply